Prenájom pracovníkov a daň zo mzdy: ručenie hostiteľa

Pri prenájme pracovníkov (Arbeitnehmerüberlassung, Arbeitnehmerüberlassung (AÜG)) prenechá jedna firma, požičiavateľ (Verleiher), svojich zamestnancov druhej firme, hostiteľovi (Entleiher). Hostiteľ ich začlení do svojej práce a riadi.

Pokyn nemeckého ministerstva financií z 19. júla 2022 uvádza, že prenájom pracovníkov nie je stavebné plnenie, ani keď prenajatí pracovníci robia pre hostiteľa stavebné práce (bod 8). Zrážka 15 % z odmeny za prenájom sa preto nerobí. Rovnako je to pri DPH: prenájom pracovníkov nepatrí medzi stavebné plnenia podľa § 13b ods. 2 č. 4 UStG (UStAE 13b.2 ods. 7 č. 13). Ako sa DPH posudzuje inak, tu neriešime.

Z toho plynie dôležitý rozdiel pre ručenie:

• Ak ide o skutočné stavebné plnenie, objednávateľ, ktorý zrážku odviedol alebo mal platný Freistellung, za daň zo mzdy podľa § 42d ods. 6 a 8 EStG neručí (§ 48 ods. 4 č. 2, § 48b ods. 5 EStG; bod 94 pokynu).
• Ak išlo v skutočnosti o prenájom, tieto dve veci hostiteľa nechránia a ručenie podľa § 42d ods. 6 a 8 ostáva možné (bod 95).

Rozhoduje celkový obraz vzťahu, nie názov zmluvy (R 42d.2 ods. 3 veta 1 a 2 LStR). Na prenájom podľa veta 3 ukazuje napríklad to, že hostiteľ v podstate vykonáva právo zamestnávateľa dávať pokyny, účel práce zodpovedá jeho predmetu činnosti, nástroje dáva najmä on, riziká typické pre zmluvu o dielo sú vylúčené alebo obmedzené a odmena sa počíta podľa času.

Požičiavateľ, hostiteľ a zamestnanec sú solidárni dlžníci (§ 42d ods. 6 veta 5). Hostiteľa môže úrad vyzvať na zaplatenie až po tom, čo exekúcia na tuzemský hnuteľný majetok požičiavateľa zlyhala alebo nesľubuje úspech (veta 6). Rozhodnutie o ručení vydáva úrad príslušný pre požičiavateľa (veta 9). Ak sa pracovníci prenechávajú na prácu v stavebníctve (zákaz pozri nižšie), je pre slovenského požičiavateľa príslušný podľa § 20a ods. 2 AO Finanzamt Chemnitz-Süd (§ 1 ods. 1 č. 26 UStZustV).

Zákon vylučuje ručenie hostiteľa v týchto prípadoch (§ 42d ods. 6 EStG):

• ide o prípad podľa § 1 ods. 3 AÜG, napríklad o príležitostný prenájom alebo prenájom medzi koncernovými podnikmi, keď pracovník nebol prijatý na účel prenájmu (veta 1; R 42d.2 ods. 2 veta 6),
• prenájom sa opiera o povolenie podľa § 1 AÜG a hostiteľ preukáže, že splnil povinnosti súčinnosti podľa § 51 ods. 1 č. 2 písm. d) EStG (veta 2),
• hostiteľ sa bez vlastnej viny mýlil, že ide o prenájom (veta 3).

Pre stavebníctvo to neznamená, že je prenájom bežnou možnosťou. Prenájom do stavebných podnikov (Betriebe des Baugewerbes) na práce, ktoré zvyčajne robia robotníci, je podľa § 1b veta 1 AÜG neprípustný. Zákon ho pripúšťa len v týchto prípadoch (veta 2 a 3):

• medzi stavebným a iným podnikom, ak to určujú kolektívne zmluvy vyhlásené za všeobecne záväzné,
• medzi stavebnými podnikmi, ak požičiavajúci podnik preukázateľne aspoň tri roky patrí pod tie isté rámcové a sociálne kolektívne zmluvy alebo pod ich všeobecnú záväznosť,
• od stavebného podniku so sídlom v inom členskom štáte EHP, ak preukázateľne aspoň tri roky prevažne vykonáva činnosti, ktoré spadajú pod tie isté rámcové a sociálne kolektívne zmluvy ako podnik hostiteľa, hoci sa naňho nemecké zmluvy nevzťahujú.

Zákaz platí aj pre prípady podľa § 1 ods. 3 AÜG, lebo ten z výnimky vyníma práve § 1b vetu 1. Povolenie podľa § 1 AÜG sa na zakázaný prenájom nevzťahuje, okrem prenájmu medzi stavebnými podnikmi, na ktoré sa vzťahujú tie isté rámcové a sociálne kolektívne zmluvy (R 42d.2 ods. 4 veta 3). Pri zakázanom prenájme preto druhá výnimka spravidla nepomôže. Pri omyle platia prísnejšie kritériá, najmä ak je odmena výrazne nižšia ako u iných ponúkajúcich (veta 7 a 8). Dôkazné bremeno nesie hostiteľ (veta 5). Zákaz opisuje Prenájom pracovnej sily a zákaz v nemeckom stavebníctve. Povolenie na prenájom pracovníkov nevybavujeme.

Ručenie sa obmedzuje na daň zo mzdy za čas prenájmu. Ak je daň ťažko zistiteľná, predpokladá sa dlh vo výške 15 % z odmeny dohodnutej medzi požičiavateľom a hostiteľom bez DPH, kým hostiteľ hodnoverne nepreukáže nižšiu daň (§ 42d ods. 6 veta 7).

Úrad môže hostiteľovi aj nariadiť, aby časť dohodnutej odmeny zadržal a odviedol, ak je to potrebné na zabezpečenie dane (§ 42d ods. 8 veta 1). Nariadenie môže byť aj ústne a jeho výšku netreba odôvodniť, kým nepresiahne uvedených 15 % (veta 2 a 3).

Pri podnikateľskom prenájme (gewerbsmäßig) je hostiteľ podľa pokynu BMF z 12. decembra 2023 spravidla zamestnávateľom v zmysle zmluvy už od začiatku práce u neho (bod 189). To rozhoduje o tom, ktorý štát smie mzdu zdaniť. Zahraničný požičiavateľ ostáva podľa R 42d.2 ods. 1 veta 2 LStR zamestnávateľom aj vtedy a daň zo mzdy zráža naďalej on.

Pri príležitostnom prenájme medzi cudzími firmami (body 209 až 212) môže byť hostiteľ so sídlom v Nemecku aj tuzemským zamestnávateľom podľa § 38 ods. 1 veta 2 EStG. Pokyn to v príklade (bod 212) uvádza pre firmu, ktorá nesie všetky náklady na pracovníka zapojeného do jej prevádzky. Rozhoduje, kto mzdu hospodársky nesie alebo by ju podľa zásady nezávislého vzťahu niesť mal: Nemecký hostiteľ riadi vašich ľudí: hosťujúci zamestnávateľ. Ak je hostiteľ zamestnávateľom, ručí požičiavateľ ako hostiteľ (§ 42d ods. 7 EStG). Ručenie samotného zamestnávateľa opisuje Ručenie zamestnávateľa za daň zo mzdy (§ 42d EStG).

Hlásenia k dani zo mzdy nevybavujeme. Písomné posúdenie, kde a odkedy sa mzdy vašich zamestnancov zdaňujú, pripravíme v službe Prüfung der Steuerpflicht.