Ručenie zamestnávateľa za daň zo mzdy (§ 42d EStG)

Dlžníkom dane zo mzdy je zamestnanec (§ 38 ods. 2 EStG). Zamestnávateľ ju len zráža a odvádza, ale za ňu aj ručí. Rozsah ručenia určuje § 42d ods. 1 EStG. Zamestnávateľ ručí:

1. za daň zo mzdy, ktorú mal zraziť a odviesť,
2. za daň, ktorú pri ročnom vyrovnaní neoprávnene vrátil,
3. za daň skrátenú chybnými údajmi v mzdovom účte alebo v potvrdení o zdanení mzdy,
4. za daň, ktorú má v prípadoch § 38 ods. 3a prevziať tretia osoba.

Povinnosť zrážať daň má v Nemecku „tuzemský zamestnávateľ“: Kto je v Nemecku „tuzemský zamestnávateľ“ pre daň zo mzdy. Ručenie spravidla nezávisí od viny. Uvádzajú to pokyny k dani zo mzdy (Lohnsteuer-Richtlinien, LStR) v R 42d.1 ods. 4 veta 1. Malú vinu alebo nezavinenie však úrad zohľadní pri uvážení, či zamestnávateľa k ručeniu vyzve (R 42d.1 ods. 4 veta 2).

V rozsahu ručenia sú zamestnávateľ a zamestnanec solidárni dlžníci (Gesamtschuldner, § 42d ods. 3 EStG). Úrad si podľa uváženia vyberie, od koho daň vymôže. Zamestnávateľa môže vyzvať aj vtedy, keď sa zamestnancovi po skončení roka vyrubuje daň z príjmov. Poznámky H 42d.1 však dodávajú, že prednostné vyzvanie zamestnávateľa môže byť neprípustné. Môže to tak byť vtedy, keď sa dá daň vybrať od zamestnanca rovnako rýchlo a jednoducho, napríklad preto, že sa aj tak vyrubuje. Zamestnanca môže úrad vyzvať len v dvoch prípadoch:

• zamestnávateľ daň nezrazil riadne,
• zamestnanec vie, že zamestnávateľ zrazenú daň riadne neprihlásil, a úradu to hneď neoznámil.

Ak sa zamestnanec s firmou dohodol na čistej mzde (Nettolohnvereinbarung), úrad koná bez chyby v uvážení, keď sa najprv obráti na zamestnávateľa (R 42d.1 ods. 4 veta 5 LStR).

Zákon vylučuje ručenie v týchto prípadoch (§ 42d ods. 2 EStG):

• daň sa dodatočne žiada od zamestnanca, lebo nenahlásil zmenu v neprospech (napríklad nepriaznivejšiu daňovú triedu, § 39 ods. 5) alebo mu úrad určil nezdaniteľnú sumu (Freibetrag) nesprávne (§ 39a ods. 5),
• zamestnávateľ úradu oznámil, že daň nemohol zraziť (§ 38 ods. 4 veta 2 a 3, § 41c ods. 4).

Doplatok dane alebo ručenie sa nevymáha, ak spolu nepresiahnu 10 € (§ 42d ods. 5).

Poznámky H 42d.1 k pokynom, ktoré zhŕňajú rozhodnutia Spolkového finančného súdu (BFH), uvádzajú ďalšie prípady, v ktorých môže byť vyzvanie zamestnávateľa na ručenie vylúčené, napríklad:

• zamestnávateľ použil spôsob výpočtu, ktorý úrad poznal a nenamietal,
• zamestnávateľ sa spoliehal na nejasnú alebo nesprávnu informáciu úradu.

Naopak, ak sa zamestnávateľ v ťažkom prípade s opodstatnenými pochybnosťami o právnom stave mýlil a nepožiadal o informáciu úradu, vyzve ho úrad spravidla bez chyby v uvážení. Informáciu (Anrufungsauskunft) vydá na žiadosť zúčastneného Betriebsstättenfinanzamt, teda úrad mzdovej prevádzkarne: či a ako sa pravidlá o dani zo mzdy v danom prípade použijú (§ 42e EStG).

Zamestnávateľa úrad vyzve rozhodnutím o ručení (Haftungsbescheid, § 191 AO). Rozhodnutie ani výzva na zaplatenie nie sú potrebné, pokiaľ zamestnávateľ daň prihlásil v hlásení (Lohnsteuer-Anmeldung) alebo po kontrole dane zo mzdy písomne uznal, že ju dlhuje (§ 42d ods. 4). Vtedy ju úrad vymáha priamo z hlásenia.

• Úrad v rozhodnutí uvedie dôvody svojho uváženia a na zaplatenie určí lehotu jedného mesiaca (R 42d.1 ods. 5 a 7 LStR).
• Rozhodnutie môže úrad vydať v štvorročnej lehote, ktorá začína koncom roka, v ktorom nastala skutočnosť zakladajúca ručenie. Pri daňovom úniku a ľahkovážnom krátení dane je lehota dlhšia. Ak daň ešte nebola vyrubená, lehota sa nekončí skôr ako lehota na jej vyrubenie (§ 191 ods. 3 AO).
• Proti rozhodnutiu sa možno odvolať (Einspruch) do jedného mesiaca od jeho oznámenia (§ 347 ods. 1 a § 355 ods. 1 AO): Einspruch: odvolanie proti rozhodnutiu Finanzamtu.

Príslušný úrad určuje pre zahraničné stavebné firmy § 20a ods. 1 AO aj pre daň zo mzdy. Pokyn nemeckého ministerstva financií (BMF) z 19. júla 2022 (bod 98) dodáva, že taká firma môže mať v Nemecku len jednu mzdovú prevádzkareň. Pre firmy so sídlom na Slovensku je to Finanzamt Chemnitz-Süd (§ 1 ods. 1 č. 26 UStZustV).

Chybu treba opraviť. Zákon na to dáva tieto možnosti (§ 41c EStG):

• Ak zistíte, že ste daň nezrazili správne, môžete nezrazenú daň pri najbližšej výplate dodatočne zraziť alebo zrazenú vrátiť (§ 41c ods. 1 veta 1). Dodatočne zraziť musíte, ak je to pre vás hospodársky zniesiteľné (veta 2).
• Po skončení roka alebo pracovného pomeru to ide len do odoslania potvrdenia o zdanení mzdy (§ 41c ods. 3).
• Ak dodatočne zraziť nemôžete, lebo zamestnanec už mzdu nepoberá alebo ste potvrdenie už odoslali, oznámte to Betriebsstättenfinanzamt bez odkladu elektronicky (§ 41c ods. 4). Úrad potom nedoplatok nad 10 € požaduje od zamestnanca.
• Ak peňažná mzda na daň nestačí, zamestnanec musí chýbajúcu sumu doplniť. Ak ju nedoplní a nedá sa zadržať z jeho iných platieb, oznámite to úradu (§ 38 ods. 4 veta 1 a 2).

Oznámenie podľa § 38 ods. 4 veta 2 nahrádza zrážku. Ak sa neurobí, daň sa považuje za nesprávne zrazenú s dôsledkami ručenia (H 38.1 LStR).

Ručenie hostiteľa pri prenájme pracovníkov opisuje Prenájom pracovníkov a daň zo mzdy: ručenie hostiteľa. Hlásenia k dani zo mzdy nevybavujeme. Písomné posúdenie, kde a odkedy sa mzdy vašich zamestnancov zdaňujú, pripravíme v službe Prüfung der Steuerpflicht.