V skratke
Hosťujúci (hospodársky) zamestnávateľ, wirtschaftlicher Arbeitgeber, je nemecká firma, do ktorej sú vaši pracovníci zapojení a ktorá ich mzdu hospodársky nesie. Nemecko potom smie zdaniť mzdu za prácu v Nemecku od prvého dňa, aj pod 183 dní, a hostiteľ je tuzemským zamestnávateľom. Zákazka na zmluvu o dielo to nie je.
- Zmluva. Podmienka 2 čl. 15 ods. 2 nie je splnená. Nemecko smie zdaniť mzdu za prácu v Nemecku od prvého dňa, aj keď pracovník zostane v Nemecku pod 183 dní (bod 141; príklad v bode 171).
- Zákon. Pri medzinárodnom vyslaní pracovníkov je hostiteľ tuzemským zamestnávateľom podľa § 38 ods. 1 veta 2 EStG, ak sídli v Nemecku a mzdu hospodársky nesie alebo by ju podľa zásady nezávislého vzťahu niesť mal. Nemusí ju pracovníkovi vyplácať sám.
- Zrážka. Povinnosť zraziť daň vzniká už pri vyplatení mzdy pracovníkovi, najmä ak hostiteľ môže počítať s prefakturovaním (bod 168; R 38.3 ods. 5 veta 4 LStR). Hostiteľ potom aj ručí ako zamestnávateľ: Ručenie zamestnávateľa za daň zo mzdy (§ 42d EStG).
- Náklady. Do nákladov, ktoré sa posudzujú podľa zásady nezávislého vzťahu, patria mzda, príplatky, odvody aj náklady na spracovanie miezd a daní (body 165 a 166).
Zdaňovanie na Slovensku potom opisuje Mzda za prácu v Nemecku na Slovensku: vyňatie alebo zápočet.
| Situácia | Kto je zamestnávateľom podľa zmluvy | Bod pokynu |
|---|---|---|
| zákazka na zmluvu o dielo alebo služba, mzda je len súčasť ceny | spravidla slovenská firma; Nemecko smie mzdu zdaniť až po prekročení 183 dní alebo ak ju nesie nemecká prevádzkareň | 146, 148, 150 |
| vyslanie medzi prepojenými firmami | nemecká firma, ak je pracovník zapojený a firma nesie mzdu | 149, 152 |
| podnikateľský prenájom pracovníkov | hostiteľ spravidla od prvého dňa; daň zo mzdy však zráža požičiavateľ | 188, 189 |
| príležitostný prenájom medzi cudzími firmami | hostiteľ, ak je pracovník zapojený a hostiteľ nesie náklady | 209 až 212 |
Pri vyslaní medzi medzinárodne prepojenými firmami, ktoré netrvá dlhšie ako tri mesiace (aj cez koniec roka pri vecne súvisiacich činnostiach), platí vyvrátiteľný predpoklad, že hostiteľ hospodárskym zamestnávateľom nie je, lebo pracovník do neho nie je zapojený. Vyvrátiť ho možno kritériami z bodu 155 a ďalších (bod 158). Pri podnikateľskom prenájme sa pokyn od tohto predpokladu výslovne odkláňa (bod 189). Zmluva so Slovenskom nie je medzi zmluvami s osobitnou doložkou o prenájme pracovníkov (bod 203, stav k 1. januáru 2023).
Príklad z pokynu: nemecký podnik potrebuje na dokončenie stavby špecialistu od nepríbuznej cudzej firmy. Ten štyri mesiace pracuje pod priamym dohľadom jeho inžiniera. Podnik cudzej firme uhrádza sumu zodpovedajúcu mzde, odvodom a cestovným a pridá prirážku 5 %. Je hospodárskym zamestnávateľom a daň zo mzdy musí zraziť (bod 212). Prenájom a ručenie hostiteľa opisuje Prenájom pracovníkov a daň zo mzdy: ručenie hostiteľa.
Pri vyslaní pokyn pre zapojenie pracovníka zohľadňuje najmä to, či hostiteľ nesie zodpovednosť a riziko za výsledky práce a či pracovník podlieha jeho odborným pokynom (bod 155). Ďalej môže byť dôležité (bod 156):
- kto rozhoduje o výške odmeny a o dovolenke,
- kto nesie riziko mzdy, keď pracovník nepracuje,
- kto môže rozhodnúť o výpovedi,
- v ktorých priestoroch sa pracuje a ako dlho.
Pri podnikateľskom prenájme pokyn uvádza pre postavenie hostiteľa tieto znaky (bod 191):
- hostiteľ nesie zodpovednosť a riziko za výsledky práce,
- hostiteľ dáva pracovníkovi pokyny, ako sa práca robí, a môže ho vrátiť požičiavateľovi,
- hostiteľ spravidla dáva nástroje a materiál a určuje počet a kvalifikáciu pracovníkov,
- hostiteľ nesie mzdové náklady aj vtedy, keď pracovníka nevyužije,
- hostiteľ určuje pracovný čas a dovolenku alebo s nimi musí súhlasiť,
- odmena pre požičiavateľa sa počíta podľa odpracovaného času.
Záujem firmy na nasadení pomáhajú posúdiť napríklad aj otázky, ktorá firma z nasadenia najviac profituje, od koho vyšla iniciatíva a či je práca viazaná na jednotlivý projekt (bod 160). Pri vyslaní sa pozerá na hospodársku podstatu a skutočné plnenie dohôd (bod 151), pri odlíšení prenájmu od zmluvy o dielo na celkový obraz, nie na názov zmluvy (R 42d.2 ods. 3 veta 1 a 2 LStR). Pri sporných pomeroch pokyn počíta s dokladmi, napríklad s dohodou o vyslaní, popisom činnosti, pracovnými zmluvami, výkazmi času a cestovnými vyúčtovaniami (bod 163).
Hlásenia k dani zo mzdy nevybavujeme. Písomné posúdenie, kde a odkedy sa mzdy vašich zamestnancov zdaňujú, pripravíme v službe Prüfung der Steuerpflicht.
Je nemecký objednávateľ vždy hospodárskym zamestnávateľom mojich pracovníkov?
Nie. Ak vaši ľudia plnia vašu zákazku a ich mzda je súčasť ceny diela, ostáva zamestnávateľom slovenská firma (body 146, 148 a 150). Objednávateľ, ktorý platí cenu diela, tým ešte zamestnávateľom nie je.
Stačí, aby som mzdu nemeckej firme neprefakturoval?
Nie. Nevykonané prefakturovanie hospodárske zamestnávateľské postavenie nevylučuje, ak firma mzdu podľa zásady nezávislého vzťahu niesť mala (bod 152).
Platí predpoklad troch mesiacov aj pri prenájme pracovníkov?
Nie. Predpoklad v bode 158 sa týka vyslania medzi prepojenými firmami. Pri podnikateľskom prenájme je hostiteľ zamestnávateľom spravidla od prvého dňa (bod 189).
- BMF z 12. 12. 2023 v znení zmien z 19. 12. 2025 – Arbeitslohn nach den Doppelbesteuerungsabkommen (Amtliches Lohnsteuer-Handbuch 2026, Anhang 12 II)lsth.bundesfinanzministerium.de
- BMF z 12. 12. 2023 – Steuerliche Behandlung des Arbeitslohns nach den Doppelbesteuerungsabkommenbundesfinanzministerium.de
- § 38 EStG – Erhebung der Lohnsteuergesetze-im-internet.de
- Amtliches Lohnsteuer-Handbuch 2026 – § 38 EStG a R 38.3 LStR (BMF)ao.bundesfinanzministerium.de
- Vyhláška č. 18/1984 Zb. – zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia medzi ČSSR a SRN, čl. 15 (slov-lex.sk)static.slov-lex.sk
- § 42d EStG – Haftung des Arbeitgebers und Haftung bei Arbeitnehmerüberlassunggesetze-im-internet.de
Všeobecná informácia podľa stavu k 7. 10. 2026, nie daňové poradenstvo v konkrétnom prípade.