Mzda za prácu v Nemecku na Slovensku: vyňatie alebo zápočet

Slovensko odstraňuje dvojité zdanenie mzdy len vtedy, keď ju smie zdaniť aj Nemecko. Týka sa to zamestnanca, ktorý je na Slovensku daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou (trvalý pobyt, bydlisko alebo obvyklý pobyt na Slovensku, § 2 písm. d) bod 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ďalej „zákon“) a pracuje v Nemecku.

• Ak platia všetky tri podmienky čl. 15 ods. 2 zmluvy, smie mzdu zdaniť len Slovensko: Pravidlo 183 dní v Nemecku: kde sa zdaňuje mzda zamestnanca.
• Ak nie, smie Nemecko zdaniť mzdu za prácu vykonanú v Nemecku, a to od prvého dňa pobytu. Mzda za prácu na Slovensku ostáva slovenská: Po 183 dňoch: ktorá časť mzdy sa zdaní v Nemecku.

Len v druhom prípade treba riešiť, ako Slovensko dvojité zdanenie odstráni.

Zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia (vyhláška č. 18/1984 Zb.) zmenil mnohostranný dohovor MLI. Oznámenie č. 262/2024 Z. z. (bod 5) nahrádza čl. 23 ods. 2 zmluvy novým znením. Nové znenie sa použije na dane, ktoré sa nevyberajú zrážkou pri zdroji, za zdaňovacie obdobia začínajúce 1. januára 2025 alebo neskôr. Zdaňovacím obdobím dane z príjmov fyzickej osoby je kalendárny rok (§ 2 písm. l) zákona), teda ide o rok 2025 a ďalšie.

Čl. 15, ktorý rozhoduje o tom, či Nemecko mzdu zdaní, oznámenie nemení.

Slovenský zákon pri mzde pripúšťa viac než zmluva. Podľa § 45 ods. 1 veta 1 sa dvojité zdanenie odstraňuje podľa zmluvy, ale s výnimkou z odseku 3 písm. c). Tá hovorí, že sa uplatní vyňatie, ak daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou plynú príjmy zo závislej činnosti zo zdrojov v zahraničí zo štátu, s ktorým má Slovensko zmluvu, tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené a vyňatie je pre daňovníka výhodnejšie.

Znenie zákona účinné k 7. októbru 2026 túto výnimku časovo neobmedzuje. Rovnako znie aj verzia účinná od 1. januára 2027 (novela č. 243/2026 Z. z.). Pre mzdu zdanenú v Nemecku preto platí aj po zmene zmluvy: vyňatie, ak je výhodnejšie, inak zápočet podľa zmluvy.

Nezamieňajte to s § 5 ods. 7 písm. g) zákona. Ten oslobodzuje príjem zo závislej činnosti vykonávanej na Slovensku, ak plynie daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou od zamestnávateľa so sídlom alebo bydliskom v zahraničí a práca trvá najviac 183 dní v akomkoľvek období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov. Pre Slovákov pracujúcich v Nemecku neplatí.

Zamestnávateľ. Preddavok na daň z mzdy nevyberie, ak ide o príjmy zamestnanca, ktoré sa zdaňujú v zahraničí (§ 35 ods. 8). Zákon nehovorí, čím sa zdanenie v zahraničí preukazuje. Ročné zúčtovanie vykoná zamestnávateľ len zamestnancovi, ktorý nemusí podať daňové priznanie (§ 38 ods. 3).

Zamestnanec. Daňové priznanie podáva sám, ak má len príjmy zo závislej činnosti (§ 5), tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí a presahujú 50 % sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (§ 32 ods. 2 písm. b) a § 11 ods. 2 písm. a); výnimky sú v § 32 ods. 4). Lehota je tri kalendárne mesiace po skončení zdaňovacieho obdobia (§ 49 ods. 2). Pri zdaniteľných príjmoch zo zdrojov v zahraničí sa môže lehota oznámením podaným pred jej uplynutím predĺžiť najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov (§ 49 ods. 3 písm. b).

Ktorý nemecký doklad preukazuje, že mzda bola v Nemecku zdanená, zákon neurčuje. Odsek 2 v § 45 sa týka len iného zahraničného zdaňovacieho obdobia a dokladu, ktorý v lehote na priznanie ešte chýba. Čo o doklade hovorí zákon, opisuje Zápočet nemeckej dane na Slovensku a doklad o jej zaplatení.

Hlásenia k dani zo mzdy ani daňové priznania zamestnancov nevybavujeme. Písomné posúdenie, kde a odkedy sa mzdy vašich zamestnancov zdaňujú, pripravíme v službe Prüfung der Steuerpflicht.