Zápočet nemeckej dane na Slovensku a doklad o jej zaplatení

Zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskom a Nemeckom (Doppelbesteuerungsabkommen (DBA)) zmenil mnohostranný dohovor MLI. Oznámenie č. 262/2024 Z. z. nahradilo čl. 23 ods. 2 zmluvy znením čl. 5 ods. 6 dohovoru. Slovensko podľa neho povolí znížiť daň z príjmov o sumu rovnajúcu sa dani z príjmov zaplatenej v Nemecku. Zníženie nepresiahne tú časť slovenskej dane, ktorá pripadá na príjem zdaniteľný v Nemecku. Platí pre zdaňovacie obdobia, ktoré začínajú 1. januára 2025 alebo neskôr. Pri daniach vyberaných zrážkou pri zdroji zo súm vyplatených nerezidentom platí pre skutočnosti, ktoré nastali od tohto dňa.

Pri firme s hospodárskym rokom ako zdaňovacím obdobím (§ 41 ods. 10 zákona o dani z príjmov) rozhoduje, kedy sa obdobie začalo. Ak sa začalo pred 1. januárom 2025, platí pre ňu vyňatie až do jeho konca. Pri kalendárnom roku je prvým rokom so zápočtom rok 2025.

Zákon o dani z príjmov pripúšťa popri zmluve vyňatie len pri príjmoch zo závislej činnosti. Mzdu z Nemecka, ktorá bola v Nemecku preukázateľne zdanená, možno vyňať, ak je to pre daňovníka výhodnejšie (§ 45 ods. 3 písm. c)). Tomu sa venuje článok Mzda za prácu v Nemecku na Slovensku: vyňatie alebo zápočet. Zisk z podnikania zákon takto vyňať nepripúšťa. Oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. g) sa týka daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorí pracujú na Slovensku pre zahraničného zamestnávateľa, nie Slovákov pracujúcich v Nemecku.

Zápočet upravuje § 45 ods. 1 zákona o dani z príjmov pre slovenského rezidenta, fyzickú aj právnickú osobu. Zákon ho obmedzuje trikrát:

1. Započíta sa daň zaplatená v Nemecku, najviac sumou, ktorú smie Nemecko podľa zmluvy vyberať.
2. Započíta sa len daň, ktorá sa vzťahuje na príjem zahrnutý do slovenského základu dane za príslušné zdaňovacie obdobie.
3. Zápočet nesmie prekročiť slovenskú daň, ktorá pripadá na príjem zo zahraničia. Strop je slovenská daň vynásobená podielom zahraničného základu dane na celkovom základe dane za zdaňovacie obdobie (tak to počíta tlačivo priznania právnickej osoby). Podiel sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta (§ 47) a najviac je 100 %. U fyzickej osoby sa celkovým základom na tento účel rozumie základ dane neznížený o nezdaniteľné časti podľa § 11.

Pri nemeckej prevádzkarni je zahraničným základom základ dane vyčíslený podľa § 17 ods. 14. Do slovenského základu dane patrí podľa neho aj strata prevádzkarne. Poučenie k priznaniu fyzickej osoby dodáva, že príjmy zo zdrojov v zahraničí sa na tento účel znižujú o súvisiace výdavky podľa slovenského zákona, nie o výdavky, nezdaniteľné časti či odpočítateľné položky podľa zahraničných predpisov. Priznanie prevádzkarne opisuje Nemecká prevádzkareň v slovenskom priznaní: vyňatie zisku.

Zákon o prenose neuplatnenej časti do ďalších období nehovorí.

Nový čl. 23 ods. 2 zmluvy hovorí o „dani z príjmov zaplatenej v Nemecku“. Zmluva v čl. 2 ods. 3 písm. a) uvádza ako nemecké dane z príjmu daň z príjmov, daň právnických osôb vrátane doplnkovej dávky a živnostenskú daň (Gewerbesteuer). Ktorá nemecká daň sa v akej výške započíta, posúdi váš slovenský účtovník.

Nemecko platí eurom, preto sa nemecká daň neprepočítava kurzom. Pri cudzej mene Finančná správa SR pre fyzické osoby uvádza ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie.

Zákon spomína doklad od zahraničného správcu dane len v § 45 ods. 2, pri inom zahraničnom zdaňovacom období, keď doklad v lehote chýba. Pre Nemecko je to doklad od nemeckého úradu, nie od objednávateľa. Nemecký úrad vyrubuje daň rozhodnutím (Bescheid (Steuerbescheid)). Poučenie k priznaniu právnickej osoby uvádza, že pri zápočte je daňovník povinný preukázať výšku dosiahnutého príjmu a sumu dane zaplatenej z neho v zahraničí. Ktorý doklad slovenský správca dane pri zápočte uzná, zákon ani poučenia neurčujú, preto to overte s účtovníkom. Prílohou priznania sú doklady uvedené v príslušnom tlačive (§ 49 ods. 1), pozrite tlačivo za daný rok.

Slovenské „potvrdenie o zaplatení dane“ je iný doklad. Slovenský úrad ho vydáva daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, teda nerezidentom (§ 51g ods. 2). Na zápočet nemeckej dane ho nepotrebujete.

Lehoty:

• Priznanie sa podáva do troch mesiacov po konci zdaňovacieho obdobia (§ 49 ods. 2). Pri kalendárnom roku 2026 je to 31. marec 2027.
• Pri zdaniteľných príjmoch zo zdrojov v zahraničí možno lehotu oznámením podaným pred jej uplynutím predĺžiť najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, teda do 30. septembra 2027. V novej lehote je splatná aj daň (§ 49 ods. 3 písm. b)).
• Ak doklad v lehote nemáte a zahraničné zdaňovacie obdobie sa líši od slovenského, zákon žiada uviesť v priznaní predpokladanú výšku zahraničného príjmu a dane, ktorá naň pripadá (§ 45 ods. 2).

Nemecký výmer nemusí prísť ani do predĺženej lehoty. Daňový poriadok všeobecne dovoľuje podať dodatočné priznanie, ak má byť daň nižšia, ako je v podanom priznaní (§ 16 ods. 4 písm. a)). Postup pri vašom roku určí účtovník.

Vyúčtovanie zrážky (Abrechnungsbeleg) vystavuje objednávateľ, nie nemecký úrad. Podľa Merkblattu BZSt nie je daňovým potvrdením a jeho predloženie samo nezakladá nárok na započítanie ani vrátenie. Objednávateľ zrážku robí „na účet dodávateľa“ (§ 48 ods. 1 EStG). Ak ju zrazil a nahlásil, úrad ju započíta na dane dodávateľa (§ 48c ods. 1 EStG) alebo ju na žiadosť vráti (§ 48c ods. 2 EStG).

Slovenský zákon pozná zápočet „dane zaplatenej“ v Nemecku, najviac do výšky dane, ktorú smie Nemecko podľa zmluvy vyberať (§ 45 ods. 1). O zrážke, ktorú nemecký úrad ešte započíta alebo vráti, nehovorí. Ako sa zrážka v zápočte prejaví, nechajte na účtovníka. Súvisiace články: Príjmy z Nemecka v slovenskej s. r. o.: zdanenie a priznanie, Ako získať späť zrazenú Bauabzugsteuer a Zrazená nemecká daň v slovenskom účtovníctve a daniach.

Slovenské priznanie ani zápočet nevybavujeme, pripraví ich váš účtovník. Potvrdenie o daňovej rezidencii, ktoré sa hodí pri Freistellungu aj pri vrátení zrazenej dane (§ 48d ods. 1 EStG), vybavujeme: Potvrdenie o daňovej rezidencii.