Príjmy z Nemecka v slovenskej s. r. o.: zdanenie a priznanie

Právnická osoba, ktorá má sídlo alebo miesto skutočného vedenia na Slovensku, je daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou (§ 2 písm. d) bod 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov). Zdaňuje príjem zo zdrojov na Slovensku aj v zahraničí (§ 2 písm. f)). Zákazky v Nemecku preto patria do jej slovenského priznania k dani z príjmov právnických osôb, nech ich zdaní Nemecko alebo nie. Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia (Doppelbesteuerungsabkommen (DBA)) rozhoduje len o tom, či a ako sa dvojité zdanenie odstráni.

Miestom skutočného vedenia je miesto, kde sa vytvárajú alebo prijímajú zásadné riadiace a obchodné rozhodnutia pre firmu ako celok (§ 2 písm. d) bod 2). Ak firmu riadite z Nemecka, môže byť rezidentom oboch štátov: S. r. o. riadená z Nemecka: miesto vedenia a daň.

Zisk podniku sa zdaňuje len v štáte sídla, kým podnik nemá v druhom štáte stálu prevádzkareň (čl. 7 ods. 1 zmluvy). Pri stavbe a montáži je to stavenisko, ktoré trvá dlhšie ako 12 mesiacov (čl. 5 ods. 2 písm. g)). Ostatné dôvody vzniku, napríklad kancelária, dielňa či zástupca, vysvetľuje Stála prevádzkareň v Nemecku: stavba dlhšia ako 12 mesiacov.

Oznámenie č. 262/2024 Z. z. zmenilo od roku 2025 čl. 5 ods. 3 zmluvy, teda zoznam zariadení, ktoré prevádzkarňou nie sú, napríklad sklad alebo zariadenie na nákup či pomocnú činnosť. Pravidlo o dvanástich mesiacoch pri stavenisku ostalo. Ku kancelárii, skladu a ubytovaniu pozri Sklad, kancelária, kontajner: vznikne v Nemecku prevádzkareň?.

Ak v Nemecku prevádzkareň nevznikne, ide podľa Finančnej správy SR o príjem zdaniteľný len na Slovensku a v priznaní sa neuplatní žiadna metóda na zamedzenie dvojitého zdanenia, lebo k nemu nedochádza. Finančná správa to vysvetľuje na živnostníkovi, no pre s. r. o. vyplýva to isté z čl. 7 ods. 1 zmluvy. Zisk z nemeckých zákaziek je potom bežný slovenský zisk a vstupuje do základu dane ako ostatné príjmy.

Ak prevádzkareň vznikne, smie Nemecko zdaniť len zisk, ktorý jej pripadá. Aké nemecké dane platíte, opisuje S. r. o. s nemeckou prevádzkarňou: aké dane platí. Základ dane alebo strata zahraničnej prevádzkarne je súčasťou slovenského základu dane (§ 17 ods. 14 zákona o dani z príjmov). Zisťuje sa podľa slovenských pravidiel, okrem výdavkov, ktoré musíte platiť podľa nemeckých predpisov. Tie možno uplatniť v rozsahu, ktorý určujú tieto predpisy. Podrobnosti: Nemecká prevádzkareň v slovenskom priznaní: vyňatie zisku.

Dvojité zdanenie sa odstraňuje takto:

Zmenu zaviedlo oznámenie č. 262/2024 Z. z. Čl. 23 ods. 2 zmluvy nahradilo znenie čl. 5 ods. 6 mnohostranného dohovoru MLI. Zápočet je najviac do výšky slovenskej dane, ktorá pripadá na zisk z Nemecka (§ 45 ods. 1). Výpočet, doklady a príklad sú v článku Zápočet nemeckej dane na Slovensku a doklad o jej zaplatení. Pri kalendárnom roku je prvým rokom so zápočtom rok 2025.

Ak vám objednávateľ urobí zrážku (Bauabzugsteuer), nemecký zákon ju robí „na účet dodávateľa“ (§ 48 ods. 1 EStG). Ak ju objednávateľ zrazil a nahlásil, úrad ju započíta na nemecké dane dodávateľa v poradí z § 48c ods. 1 EStG. Ak sa nemá na čo započítať, vráti ju na žiadosť za podmienok § 48c ods. 2 EStG. Zmluva zrážku nezastaví: objednávateľ ju urobí aj vtedy, keď Nemecko zisk zdaniť nesmie, a nárok na vrátenie ostáva (§ 48d ods. 1 EStG). Postup vrátenia je v článku Ako získať späť zrazenú Bauabzugsteuer.

Slovenský zákon o takejto zrážke nehovorí. Podľa § 45 ods. 1 sa započíta daň zaplatená v Nemecku, najviac do výšky, ktorú smie Nemecko podľa zmluvy vyberať, a len daň vzťahujúca sa na príjem zahrnutý do slovenského základu dane za dané zdaňovacie obdobie. Bez prevádzkarne Nemecko zisk zdaniť nesmie (čl. 7 ods. 1 zmluvy), takže pri zápočte nie je čo započítať. S prevádzkarňou zákon nehovorí, ako sa v zápočte prejaví zrážka, ktorú nemecký úrad na vaše dane započítal alebo vrátil. Záver nechajte na účtovníka. Súvisí s ním Zrazená nemecká daň v slovenskom účtovníctve a daniach.

S. r. o. podáva priznanie k dani z príjmov právnických osôb za každé zdaňovacie obdobie. Podáva sa do troch mesiacov po jeho skončení a v tej istej lehote je splatná daň (§ 41 ods. 1 a § 49 ods. 2). Pri kalendárnom roku 2026 je to 31. marec 2027.

Ak sú súčasťou príjmov zdaniteľné príjmy zo zdrojov v zahraničí, možno lehotu oznámením podaným pred jej uplynutím predĺžiť najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, teda do 30. septembra 2027. V novej lehote je splatná aj daň (§ 49 ods. 3 písm. b)). Finančná správa uvádza, že samotný zahraničný odberateľ na predĺženie nestačí. Rozhoduje, že príjem plynie z činnosti vykonávanej v zahraničí, v jej príklade zo stavebnej činnosti. Ak lehotu predĺžite a zahraničné príjmy v priznaní neuvediete, správca dane postupuje podľa daňového poriadku (§ 155 a 156).

Slovenské daňové priznanie nevybavujeme, pripraví ho váš účtovník. Potvrdenie o daňovej rezidencii, ktoré sa hodí pri Freistellungu aj pri vrátení zrazenej dane, vybavujeme: Potvrdenie o daňovej rezidencii. Postup opisuje Potvrdenie o daňovej rezidencii: ako oň požiadať.