Stála prevádzkareň v Nemecku: stavba dlhšia ako 12 mesiacov

Stála prevádzkareň (Betriebsstätte) rozhoduje o tom, či môže Nemecko zdaniť zisk slovenskej firmy alebo živnostníka. Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskom a Nemeckom (Doppelbesteuerungsabkommen (DBA)) uvádza v čl. 5 ods. 2 písm. g), že prevádzkarňou je „stavenisko alebo montáž, ktoré trvajú dlhšie ako 12 mesiacov“. Zisk podniku sa zdaňuje len v štáte, kde má podnikateľ sídlo alebo bydlisko (čl. 7 ods. 1), pokiaľ nemá v druhom štáte stálu prevádzkareň. Ak ju má, môže Nemecko zdaniť zisk, ktorý sa jej pripočíta.

Zmluvu uzavrelo Československo v roku 1980 a uplatňuje sa aj na Slovensko. Od 1. januára 2025 ju dopĺňa mnohostranný dohovor MLI. Pravidlo o 12 mesiacoch tento dohovor nezmenil.

Trvanie sa počíta od skutočného začiatku prác vrátane príprav, napríklad zriadenia staveniska, až po ich skončenie. Pokyn nemeckého ministerstva financií (BMF) z 18. júna 2026 vykladá čl. 5 vzorovej zmluvy OECD. Podľa neho sa čas, keď na stavbe pracujú vaši subdodávatelia, pripočíta vám ako hlavnému dodávateľovi, aj keď im zveríte celú prácu. Subdodávateľ má vlastnú prevádzkareň, ak jeho vlastná práca prekročí hranicu zo zmluvy.

Stavba, ktorá hranicu nedosiahne, nie je prevádzkarňou ani vtedy, keď k nej patrí kancelária v kontajneri. Prevádzkareň však môže vzniknúť z iného dôvodu, napríklad ak v Nemecku trvalo používate kanceláriu alebo dielňu (čl. 5 ods. 1 a 2 zmluvy).

Nemecký zákon definuje prevádzkareň prísnejšie. Podľa § 12 AO je stavba alebo montáž prevádzkarňou, ak dlhšie ako šesť mesiacov trvá:

• jedna stavba alebo montáž,
• viac stavieb, ktoré bežia súčasne (ich časy sa spájajú),
• viac stavieb, ktoré po sebe nasledujú bez prerušenia (ich časy sa spájajú).

Druhým dôvodom je stály zástupca (§ 13 AO). Je to osoba, ktorá trvalo vybavuje obchody podniku a podlieha jeho vecným pokynom, napríklad pravidelne uzatvára zmluvy alebo získava zákazky. Ojedinelé alebo prechodné vyslanie zamestnancov podľa pokynu BMF na to nestačí.

Prevádzkareň podľa § 12 AO má dva dôsledky. Po prvé, ak zamestnávate ľudí, ste v Nemecku „tuzemským zamestnávateľom“ (inländischer Arbeitgeber, § 38 EStG) a v zásade zrážate daň zo mzdy: Lohnsteuer-Anmeldung: hlásenie dane zo mzdy v Nemecku. Po druhé, vzniká vám obmedzená daňová povinnosť z príjmov z nej (§ 49 EStG, pri s. r. o. § 2 KStG). Zisk však smie Nemecko zdaniť len vtedy, ak prevádzkareň existuje aj podľa zmluvy, pretože zmluva má pred zákonom prednosť (§ 2 AO).

Zmluva o spájaní stavieb ani o prestávkach nič nehovorí. Pokyn BMF z 18. júna 2026 vykladá vzorovú zmluvu OECD a podľa vlastných slov je relevantný len potiaľ, pokiaľ text konkrétnej zmluvy vzoru zodpovedá. Z pokynu vyplýva:

• Podľa zmluvy sa každá stavba posudzuje zvlášť. Spoja sa len stavby, ktoré tvoria jeden celok, teda technicky a organizačne súvisia ako jeden projekt a dá sa na nich pracovať organizačne jednotne. Úrad skúma časovú súvislosť, druh prác, objednávateľa, riadenie jednou osobou a technickú prepojenosť.
• Samotný rovnaký objednávateľ, podobný druh prác alebo rovnaké miesto na spojenie nestačí.
• Krátke prerušenia z dôvodov v chode stavby (zlé počasie, štrajk, nedostatok materiálu) lehotu nezastavia a nezačína sa po nich odznova.
• Prerušenie z dôvodov mimo chodu stavby, napríklad pre úradné nariadenie, alebo z viny objednávateľa, ktoré trvá dlhšie ako dva týždne, lehotu zastaví, ak z miesta stavby odídu aj pracovníci.

Pokyn v zásade odkazuje na rovnaké pravidlá o prestávkach pri zmluve aj pri § 12 AO. Stavby v rôznych štátoch sa nespájajú nikdy.

1. Nemecké priznanie. Ak prevádzkareň existuje aj podľa zmluvy, zisk, ktorý jej pripadá, zdaňuje Nemecko. Živnostník podáva priznanie k dani z príjmov (Einkommensteuer), s. r. o. priznanie k dani právnických osôb (Körperschaftsteuer). Saský úrad v tejto súvislosti uvádza aj obchodnú daň (Gewerbesteuer). Priznanie sa podáva spravidla do 31. júla nasledujúceho roka (§ 149 ods. 2 AO).
2. Daň zo mzdy. Pri mzdách, ktoré nesie nemecká prevádzkareň, neplatí výnimka 183 dní: Pravidlo 183 dní v Nemecku: kde sa zdaňuje mzda zamestnanca.
3. Slovensko. Nemeckú daň vám od roku 2025 započíta Slovensko na slovenskú daň, najviac do výšky slovenskej dane z tohto príjmu: Platí slovenský živnostník daň z príjmov v Nemecku?.

Príslušný je Finanzamt Chemnitz-Süd. Pre slovenské firmy, ktoré v Nemecku vykonávajú stavebné práce, je to tento úrad bez ohľadu na to, kde v Nemecku pracujú.

Záväzne rozhoduje len nemecký úrad. Môžete ho požiadať o záväznú informáciu (verbindliche Auskunft, § 89 ods. 2 AO), no len o veci, ktorá sa ešte neuskutočnila a má významné daňové dôsledky. Úrad za ňu vyberá poplatok podľa hodnoty veci, pri hodnote nižšej ako 10 000 € sa nevyberá. Písomný prehľad vašich stavieb a lehôt pripravíme v službe Prüfung der Steuerpflicht, cena od 109 €.