Platí slovenský živnostník daň z príjmov v Nemecku?

Podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskom a Nemeckom (Doppelbesteuerungsabkommen (DBA)) sa zisk podniku zdaňuje len v štáte, kde má podnikateľ bydlisko (čl. 7 ods. 1). Výnimkou je stála prevádzkareň v druhom štáte. Pri slobodných povolaniach platí to isté pre „stálu základňu“ (čl. 14 ods. 1).

Ktorý článok sa na vás vzťahuje? Stavebná a remeselná živnosť (montér, zvárač, murár, inštalatér) je zisk podniku podľa čl. 7. Podľa nemeckého práva, ktoré Nemecko pri výklade zmluvy používa (čl. 3 ods. 2), ide o príjem z podnikania (§ 15 EStG), pretože takáto činnosť nepatrí medzi slobodné povolania podľa § 18 EStG. Slobodné povolanie podľa čl. 14 ods. 2 zmluvy je napríklad činnosť inžiniera alebo architekta.

Pri jednej stavbe, ktorá netrvá dlhšie ako 12 mesiacov, preto v Nemecku prevádzkareň nemáte (ak tam nemáte ani iné zariadenie) a Nemecko váš zisk z nej nezdaní. Čo je prevádzkareň a ako sa počítajú viaceré stavby, vysvetľuje článok Stála prevádzkareň v Nemecku: stavba dlhšia ako 12 mesiacov.

Nemecko môže zdaniť váš zisk, ak v Nemecku máte:

• stavbu alebo montáž dlhšiu ako 12 mesiacov (čl. 5 ods. 2 písm. g),
• iné pevné zariadenie na podnikanie, napríklad kanceláriu alebo dielňu (čl. 5 ods. 1 a 2),
• zástupcu, ktorý v Nemecku obvykle uzatvára zmluvy vo vašom mene (čl. 5 ods. 4),
• pri slobodnom povolaní stálu základňu, ktorú máte pravidelne k dispozícii (čl. 14 ods. 1).

Zdaniť smie len zisk, ktorý patrí tejto prevádzkarni alebo základni. Zisk z ostatných zákaziek ostáva slovenský.

Tabuľka predpokladá, že v Nemecku nemáte ani kanceláriu, dielňu alebo zástupcu.

Nemecký zákon je širší. Obmedzená daňová povinnosť vzniká už pri prevádzkarni podľa § 12 AO (šesť mesiacov) alebo pri stálom zástupcovi, pri slobodných povolaniach aj pri práci vykonávanej v Nemecku (§ 49 EStG). Zmluva má však prednosť (§ 2 AO). Ak podľa zmluvy nemáte prevádzkareň (pri slobodnom povolaní stálu základňu), Nemecko zisk nezdaní.

Ak Nemecko váš zisk zdaňuje, podliehate tam obmedzenej daňovej povinnosti (§ 1 ods. 4 EStG): nemáte nemecké bydlisko ani obvyklý pobyt, ale máte nemecké príjmy.

1. Úrad. Pre slovenskú firmu alebo živnostníka s nemeckými stavebnými prácami je príslušný Finanzamt Chemnitz-Süd, nech v Nemecku pracujete kdekoľvek (§ 20a AO).
2. Priznanie. Podávate priznanie k dani z príjmov (Einkommensteuer). Pri príjmoch z podnikania sa podáva elektronicky (§ 25 ods. 4 EStG), cez ELSTER. Saský úrad v tejto súvislosti uvádza aj obchodnú daň (Gewerbesteuer).
3. Termín. Priznanie za kalendárny rok sa podáva do siedmich mesiacov po jeho skončení, teda do 31. júla nasledujúceho roka (§ 149 ods. 2 AO). Presné termíny aj s posunom pri víkende sú v článku Daňový kalendár: nemecké termíny pre stavebnú firmu. Pri priznaní, ktoré pripravuje daňový poradca, dáva zákon dlhšiu lehotu (§ 149 ods. 3 AO).
4. Výzva úradu. Povinnosť podať priznanie máte aj vtedy, ak vás k tomu úrad vyzve (§ 149 ods. 1 AO).

O zrážke 15 %, ktorú vám môže objednávateľ urobiť z faktúry (Bauabzugsteuer), píšeme samostatne: Bauabzugsteuer: 15 % zrážka pri stavebných prácach v Nemecku.

Ako slovenský rezident podliehate slovenskej dani z príjmov z celého sveta (§ 2 písm. d) a f) zákona č. 595/2003 Z. z.). Aj zisk, ktorý zdaní Nemecko, patrí do vášho slovenského priznania.

Od 1. januára 2025 platí podľa mnohostranného dohovoru MLI nový čl. 23 ods. 2 zmluvy: Slovensko odpočíta daň zaplatenú v Nemecku, najviac však do výšky slovenskej dane pripadajúcej na tieto príjmy (metóda zápočtu, § 45 ods. 1 zákona o dani z príjmov). Pre zdaňovacie obdobia do roku 2024 sa nemecké príjmy z podnikania vyňali zo slovenského zdanenia (s výnimkou napríklad dividend a licenčných poplatkov).

Slovenské priznanie sa podáva do troch mesiacov po skončení roka. Ak máte zdaniteľné príjmy zo zahraničia, môžete oznámením podaným v pôvodnej lehote predĺžiť lehotu najviac o šesť mesiacov. V novej lehote je splatná aj daň (§ 49 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov).