Živnosť a príjmy z Nemecka: zdanenie v slovenskom priznaní

Slovenským daňovým rezidentom je fyzická osoba, ktorá má na Slovensku trvalý pobyt alebo bydlisko, alebo sa tu obvykle zdržiava. Obvyklý pobyt znamená aspoň 183 dní v kalendárnom roku (§ 2 písm. d) bod 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov). Rezident zdaňuje príjem zo zdrojov na Slovensku aj v zahraničí (§ 2 písm. f)). Zisk zo živnosti je príjem podľa § 6 ods. 1 písm. b). Práca v Nemecku preto patrí do vášho slovenského priznania, aj keď ju robíte na nemeckej stavbe pre nemeckého objednávateľa.

Ak bývate aj v Nemecku, môže vás za rezidenta považovať aj Nemecko: Živnostník s bydliskom v Nemecku: neobmedzená daňová povinnosť.

Zisk podniku zdaní len štát bydliska, kým podnik nemá v druhom štáte stálu prevádzkareň (čl. 7 ods. 1 zmluvy so SRN). Pri stavbe a montáži je to stavenisko dlhšie ako 12 mesiacov (čl. 5 ods. 2 písm. g)). Pravidlo ostalo aj po zmenách zmluvy od roku 2025.

Finančná správa SR na príklade živnostníka, ktorý dva mesiace pracoval v Nemecku, uvádza tento postup:

• Nemecko nemá právo príjem zdaniť, preto nemáte čo započítať ani vyňať. Žiadnu metódu na zamedzenie dvojitého zdanenia neuplatňujete.
• Príjem uvediete v priznaní fyzickej osoby typ B v VI. oddiele medzi príjmami zo živnosti.
• Keďže príjem plynie z práce vykonanej v zahraničí, vyplníte aj XIII. oddiel. Čísla oddielov si overte v tlačive za daný rok.

Výdavky uplatníte podľa slovenských pravidiel. Buď preukázané, alebo, ak nie ste platiteľom DPH (alebo ním ste len časť roka), 60 % z príjmov najviac do 20 000 € (§ 6 ods. 10). Pri paušáli sú v ňom zahrnuté všetky daňové výdavky okrem zaplateného poistného. Stravné a ubytovanie na pracovnej ceste v Nemecku rozoberá Zahraničné stravné a cestovné náhrady pre Nemecko.

Ak vám v Nemecku vznikne prevádzkareň, smie Nemecko zdaniť len zisk, ktorý jej pripadá. Aké nemecké dane platíte, opisuje Živnostník a nemecká prevádzkareň: ktoré dane sa platia. Základ dane alebo strata prevádzkarne je súčasťou slovenského základu dane (§ 17 ods. 14).

Pre zdaňovacie obdobia do roku 2024 Slovensko zisk prevádzkarne vyňalo zo základu dane. Od roku 2025 ho zahrnie do základu dane a daň zaplatenú v Nemecku započíta (čl. 23 ods. 2 zmluvy v znení oznámenia č. 262/2024 Z. z., § 45 ods. 1). Obe metódy vysvetľuje Príjmy z Nemecka v slovenskej s. r. o.: zdanenie a priznanie, výpočet a doklady Zápočet nemeckej dane na Slovensku a doklad o jej zaplatení.

Finančná správa to potvrdzuje na príklade živnostníka s prevádzkarňou v Nemecku: od zdaňovacieho obdobia 2025 používa zápočet podľa čl. 23 zmluvy v znení MLI a § 45 ods. 1. Príjem z prevádzkarne uvedie v VI. oddiele (tabuľka č. 1, riadok č. 2). Výdavky uplatní podľa slovenských pravidiel, nezávisle od toho, ako ich vykázal v Nemecku. Pri paušáli 60 % môže pripočítať preukázateľne zaplatené povinné poistné v Nemecku alebo na Slovensku.

Zrážku 15 %, ktorú vám objednávateľ urobí z platby, úrad započíta na vaše nemecké dane alebo vráti na žiadosť (§ 48c EStG): Ako získať späť zrazenú Bauabzugsteuer. Ako sa zrážka prejaví v slovenskom zápočte, slovenský zákon nehovorí. Podrobnejšie je to v článku Príjmy z Nemecka v slovenskej s. r. o.: zdanenie a priznanie, záver nechajte na účtovníka.

Priznanie podávate, ak vaše zdaniteľné príjmy presiahnu zákonom určenú hranicu alebo vykazujete stratu (§ 32 ods. 1). Podáva sa do troch mesiacov po konci roka a v tej istej lehote je splatná daň: za rok 2026 do 31. marca 2027 (§ 49 ods. 2).

Ak máte zdaniteľné príjmy zo zdrojov v zahraničí, môžete lehotu oznámením podaným pred jej uplynutím predĺžiť najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, teda do 30. septembra 2027. V novej lehote je splatná aj daň (§ 49 ods. 3 písm. b)). Finančná správa uvádza, že samotný zahraničný odberateľ na to nestačí. V jej príklade predĺženie zakladali dva mesiace stavebnej činnosti vykonanej v zahraničí na základe slovenského oprávnenia. Ak lehotu predĺžite a zahraničné príjmy v priznaní neuvediete, správca dane postupuje podľa daňového poriadku (§ 155 a 156).

Slovenské daňové priznanie nevybavujeme, pripraví ho váš účtovník. Potvrdenie o daňovej rezidencii, ktoré sa hodí pri Freistellungu aj pri vrátení zrazenej dane, vybavujeme: Potvrdenie o daňovej rezidencii.

Vymeriavací základ povinne nemocensky a dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby vychádza z jednej dvanástiny základu dane z jej príjmov, upraveného podľa zákona (§ 138 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení). Sociálna poisťovňa uvádza, že na SZČO, ktorá obvykle pracuje na Slovensku a vykonáva podobnú činnosť v inom štáte EÚ, sa naďalej uplatňujú slovenské predpisy, ak predpokladané trvanie práce nepresiahne 24 mesiacov a sú splnené podmienky vyslania: A1 pre živnostníka (SZČO): podmienky a postup.