Po 183 dňoch: ktorá časť mzdy sa zdaní v Nemecku

Pravidlo 183 dní rozhoduje o tom, či Nemecko môže mzdu zdaniť. Nehovorí, koľko z nej zdaní. Počítanie dní a tri podmienky výnimky sú v Pravidlo 183 dní v Nemecku: kde sa zdaňuje mzda zamestnanca. Tento článok rieši prípad, keď výnimka neplatí, napríklad preto, že pobyt v Nemecku prekročil 183 dní.

Vtedy platí základné pravidlo čl. 15 ods. 1 zmluvy so Slovenskom: odmeny za zamestnanie vykonávané v Nemecku môže zdaniť Nemecko. Podľa nemeckého zákona je nemeckým príjmom mzda za prácu vykonanú alebo využitú v Nemecku (§ 49 ods. 1 č. 4 písm. a) EStG). Pokyn nemeckého ministerstva financií (BMF) z 12. decembra 2023 uvádza príklad zamestnanca, ktorý pracuje 60 % v Nemecku a 40 % v Dánsku. Obmedzená daňová povinnosť sa vzťahuje len na mzdu, ktorá pripadá na prácu v Nemecku (bod 46).

• Miesto práce je tam, kde sa zamestnanec osobne zdržiava pri výkone práce. Nerozhoduje, odkiaľ sa mzda platí ani kde sídli zamestnávateľ (bod 100).
• Nemecký príjem podľa § 49 ods. 1 č. 4 EStG nezávisí od minimálnej dĺžky pobytu (bod 44), vzniká teda aj pri krátkej práci v Nemecku. Či ho Nemecko aj zdaní, rozhoduje zmluva.
• Mzda za prácu na Slovensku ostáva slovenská. Nemecko ju nezdaní.

Pravidlo 183 dní nie je hranica, od ktorej sa začína zdaňovať. Je to podmienka výnimky. Čl. 15 ods. 2 zmluvy vracia právo zdaniť Slovensku len vtedy, keď platia všetky tri podmienky, pričom pobyt sa meria „počas príslušného kalendárneho roka“. Ak pobyt v Nemecku 183 dní prekročí, výnimka odpadá a Nemecko môže zdaniť odmeny za prácu v Nemecku. Pokyn BMF (bod 102) hovorí o príjmoch z práce vykonanej v štáte výkonu, nie o dňoch po 183. dni. Dni sa zisťujú pre každý kalendárny rok osobitne (bod 128).

Pri zmluvách s 12-mesačným obdobím pokyn výslovne ukazuje, že sa právo zdaniť týka aj skorších dní v sledovanom období (body 126 a 127). Slovenská zmluva používa kalendárny rok a pokyn pre ňu spätné zdanenie samostatne neopisuje. Z textu čl. 15 ods. 2 písm. a) však vyplýva, že sa podmienka posudzuje za celý rok.

Pokyn BMF z 12. decembra 2023 opisuje v bodoch 223 až 240 výpočet pre mzdu, ktorú má Nemecko podľa zmluvy oslobodiť (bod 226). Príklady sú o zamestnancovi s bydliskom v Nemecku, ktorý pracuje v zahraničí. Princíp slúži ako orientácia aj pre opačný smer. Výpočet má dva kroky:

1. Priame priradenie (bod 227). Zložky mzdy, ktoré sa platia za konkrétnu prácu v Nemecku alebo mimo neho, sa priradia priamo. Sú to napríklad cestovné náhrady, odmeny za nadčasy, príplatky za prácu v nedeľu, vo sviatok a v noci, zahraničné príplatky alebo bývanie poskytnuté v štáte výkonu práce.
2. Zvyšok podľa skutočných pracovných dní (body 229 a 233). Zvyšná mzda sa vydelí počtom skutočných pracovných dní a vynásobí počtom dní, keď zamestnanec pracoval v Nemecku.

Skutočný pracovný deň je podľa bodu 230 deň v kalendárnom roku, keď zamestnanec naozaj pracuje a dostáva za to mzdu. Choroba, dovolenka a celodenný náhradný voľný deň to nie sú. Víkend alebo sviatok to byť môže, ak sa v ten deň pracuje a platí. Skrátený pracovný deň sa počíta ako plný. Nerozhoduje ani počet kalendárnych dní, ani zmluvne dohodnutých pracovných dní. Mzda sa delí za kalendárny rok, pri vzniku alebo skončení pracovného pomeru počas roka za jeho trvanie (body 237 a 238).

• Tuzemský zamestnávateľ zráža daň zo mzdy za prácu v Nemecku sám: Kto je v Nemecku „tuzemský zamestnávateľ“ pre daň zo mzdy. U obmedzene daňovo povinného je daň zrážkou spravidla vyrovnaná (§ 50 ods. 2 veta 1 EStG). Vyrubenie nasleduje len v prípadoch z § 50 ods. 2 veta 2 EStG. Je to napríklad zapísaný Freibetrag, ak mzda presiahne zákonnú hranicu, alebo žiadosť zamestnanca o vyrubenie. Žiadať môžu štátni príslušníci EÚ a EHP s bydliskom v EÚ alebo EHP (veta 7).
• Ak daň nikto nezráža, mzda sa zdaní pri vyrubení dane zamestnanca (§ 25 ods. 1 EStG; pokyn BMF, príklad v bode 333). Priznanie podáva zamestnanec (§ 25 ods. 3 EStG), spravidla do siedmich mesiacov po skončení roka, teda do 31. júla (§ 149 ods. 2 AO).
• Príslušný úrad. Pre zamestnanca s bydliskom na Slovensku, ktorého zamestnáva stavebná firma podľa § 20a ods. 1 alebo 2 AO, je to úrad určený v § 1 UStZustV pre jeho štát bydliska (§ 1 ArbZustBauV). Pre Slovensko je to Finanzamt Chemnitz-Süd.

Slovenská strana: od roku 2025 sa podľa čl. 23 ods. 2 zmluvy v znení oznámenia č. 262/2024 Z. z. nemecká daň odpočíta od slovenskej dane, najviac do výšky slovenskej dane pripadajúcej na tento príjem. Podrobnosti a slovenské pravidlá pre mzdu zdanenú v zahraničí sú v Mzda za prácu v Nemecku na Slovensku: vyňatie alebo zápočet.

Hlásenia k dani zo mzdy ani daňové priznania zamestnancov nevybavujeme. Písomné posúdenie, kde a odkedy sa mzdy vašich zamestnancov zdaňujú, pripravíme v službe Prüfung der Steuerpflicht.