Solidaritätszuschlag: čo to je a kto ho platí

Solidaritätszuschlag je doplnková dávka (Ergänzungsabgabe) k dani z príjmov a k dani z príjmov právnických osôb (§ 1 ods. 1 SolZG). Je to 5,5 % zo základu (§ 4 veta 1). Základom je pri vyrubení daň z príjmov vypočítaná so zohľadnením detských nezdaniteľných súm, pri preddavkoch preddavky, pri mzde daň zo mzdy (§ 3 ods. 1, 2 a 2a). Platia osoby, ktoré podliehajú dani z príjmov podľa § 1 EStG, a spoločnosti podľa § 1 alebo § 2 KStG (§ 2 SolZG). Patria sem aj obmedzene daňovo povinní. Preddavky sa platia spolu s preddavkami na daň (§ 1 ods. 4), pozri Preddavky na daň z príjmov v Nemecku (Vorauszahlungen).

Hranica sa týka dane z príjmov fyzických osôb, nie spoločností. Pri splittingu (Splittingverfahren, § 32a ods. 5 a 6 EStG), najmä pri spoločnom zdanení manželov, platí dvojnásobok. Nad hranicou prirážka nesmie byť viac ako 11,9 % z rozdielu nad hranicou (§ 4 veta 2).

Zahraničný živnostník s prevádzkarňou v Nemecku podlieha obmedzenej daňovej povinnosti, pozri Obmedzená daňová povinnosť: príjmy z Nemecka podľa § 49 EStG. Zákon pri hranici medzi neobmedzene a obmedzene daňovo povinnými nerozlišuje: prirážku platia všetky osoby podliehajúce dani z príjmov podľa § 1 EStG (§ 2 č. 1 SolZG) a hranica sa týka osôb podliehajúcich dani z príjmov (§ 3 ods. 3). Že platí aj pre zahraničného živnostníka, je teda výklad zo znenia § 2 a § 3 ods. 3. Stanovisko ministerstva financií, ktoré by to potvrdzovalo, sme v zdrojoch nenašli. Slovenská s. r. o. bez sídla a vedenia v Nemecku je obmedzene daňovo povinná (§ 2 č. 1 KStG) a prirážku platí podľa § 2 č. 2 SolZG z celej dane. Sadzbu dane s prirážkou ukazuje S. r. o. s nemeckou prevádzkarňou: aké dane platí.

Zmluva SR–SRN uvádza medzi nemeckými daňami „daň právnických osôb vrátane doplnkovej dávky“ (čl. 2 ods. 3 písm. a) a vzťahuje sa aj na rovnaké alebo obdobné dane, ktoré pribudnú popri nich (ods. 5). Dnešnú solidárnu prirážku po mene neuvádza. Ak zmluva zníži nemeckú daň z príjmov, zníženie sa uplatní najprv na prirážku (§ 5 SolZG). Prirážka sa počíta z vyrubenej dane, takže bez nemeckej dane nevzniká (§ 3 ods. 1 č. 1 SolZG).

Na zrážku podľa § 48 EStG sa prirážka nevyberá (pokyn nemeckého ministerstva financií z 19. júla 2022, bod 79; Merkblatt BZSt). Zrazená suma sa započíta na dane dodávateľa v poradí z § 48c ods. 1 EStG (uvádza ho aj Merkblatt): daň zo mzdy, preddavky, daň z príjmov a zrážky za subdodávateľov. Prirážka v zozname nie je a body 86 až 90 pokynu BMF ju nespomínajú. Prirážku zákon odvodzuje od vyrubenej dane (§ 3 ods. 1 č. 1 SolZG), nie od sumy zrazenej z platby. Zrážku opisuje Ako získať späť zrazenú Bauabzugsteuer.

• Výmer. Výpočet úradu k dani z príjmov, ktorý sprístupňuje ELSTER, uvádza vyrubenú daň aj prirážku. Ako čítať výmer, vysvetľuje Steuerbescheid preklad: ako čítať daňový výmer.
• Lohnsteuer-Anmeldung. Vzor na rok 2026 má samostatný riadok „Solidaritätszuschlag“. Hlásenia k dani zo mzdy nevybavujeme, pozri Lohnsteuer-Anmeldung: hlásenie dane zo mzdy v Nemecku.
• Lohnsteuerbescheinigung. Zamestnávateľ uvádza zrazenú daň zo mzdy, prirážku a cirkevnú daň (§ 41b ods. 1 veta 2 č. 4 EStG), pozri Lohnsteuerbescheinigung preklad: čo obsahuje a termín.

Spolkový ústavný súd (BVerfG) rozsudkom z 26. marca 2025 (2 BvR 1505/20) zamietol ústavnú sťažnosť proti pokračovaniu prirážky od roku 2020 a proti jej len čiastočnému zníženiu od roku 2021. Prirážka je doplnková dávka podľa čl. 106 ods. 1 č. 6 Základného zákona a opiera sa o zvýšenú potrebu spolku v súvislosti so zjednotením. Zákonodarca musí sledovať, či trvá. Zjavný zánik súd nezistil. Podľa tlačovej správy súdu sa prirážka vyberala aj v marci 2025 a zákon ju predpisuje aj pre rok 2026 (§ 6 ods. 27 SolZG). Priznania k dani z príjmov nevybavujeme. Písomné posúdenie, či vám v Nemecku vzniká prevádzkareň a s ňou tieto dane, pripravíme v službe Prüfung der Steuerpflicht.