Podnikanie v Nemecku so slovenskou firmou či živnosťou

Tento prehľad je pre slovenskú s. r. o. alebo živnostníka (SZČO), ktorý robí v Nemecku stavbu či montáž na slovenskú firmu alebo živnosť. Nezakladáte nemeckú firmu ani nemeckú živnosť. Zostávate slovenským podnikateľom, ktorý v Nemecku plní vybrané daňové povinnosti. Ktoré, závisí od zákazky: pre koho pracujete, ako dlho, či máte zamestnancov a či zadávate práce subdodávateľom.

Pre slovenské firmy, ktoré v Nemecku vykonávajú stavebné práce (Bauleistungen), je príslušný jeden úrad, Finanzamt Chemnitz-Süd v Sasku. Nezáleží na tom, kde v Nemecku pracujete. Pozri Finanzamt Chemnitz-Süd: daňový úrad pre slovenské firmy.

1. Registrácia a daňové číslo

Finančný úrad musí o vás vedieť. Podáte registračný dotazník (Fragebogen zur steuerlichen Erfassung) elektronicky cez ELSTER, nemecký daňový portál. Papierovú podobu môže úrad povoliť len na žiadosť, aby sa predišlo neprimeranej tvrdosti. Výsledkom je Steuernummer. Viac v článku Steuernummer: nemecké daňové číslo a ako ho získať a v službe Steuernummer.

2. Potvrdenie o daňovej rezidencii zo Slovenska

Nemecký úrad chce dôkaz, že ste daňovo usadený na Slovensku. Ak ho zahraničný dodávateľ nepredloží, môže Finanzamt považovať daňový nárok za ohrozený (§ 48b ods. 1 EStG). Potom môže odmietnuť Freistellung, teda potvrdenie o oslobodení od zrážky (krok 3). Finanzamt Chemnitz-Süd pri registrácii zverejňuje vlastný formulár potvrdenia z domovského štátu. Potvrdenie o daňovej rezidencii vydáva Finančná správa SR na žiadosť, preto ho pripravte s predstihom. Ktoré potvrdenie nemecký úrad prijme, určuje on. Postup je v článku Potvrdenie o daňovej rezidencii: ako oň požiadať, žiadosť vybavíme cez Potvrdenie o daňovej rezidencii.

3. Freistellung proti zrážke 15 %

Firemný alebo verejný objednávateľ musí zo stavebnej práce zraziť 15 % z odmeny vrátane DPH a odviesť ich nemeckému úradu (§ 48 EStG). Nemusí, ak mu predložíte potvrdenie Freistellungsbescheinigung, ktoré platí v deň platby (§ 48 ods. 2 a § 48b EStG). Zrážka sa nerobí ani vtedy, ak odmena od jedného objednávateľa za rok pravdepodobne nepresiahne 5 000 € (15 000 € len pri objednávateľovi s výlučne oslobodenými prenájmami). Živnostník ho žiada priamo v registračnom dotazníku, spoločnosť v osobitnom dotazníku.

Zákon pri Freistellung spomína aj splnomocnenca na doručovanie v Nemecku (Empfangsbevollmächtigter). Podľa pokynu BMF nie je podmienkou pre žiadateľa z členského štátu EÚ, teda ani pre slovenskú firmu: Empfangsbevollmächtigter: splnomocnenec na doručovanie. Pozri aj Čo je Freistellung a kto ho potrebuje, Ako vybaviť Freistellung: žiadosť, podklady, postup a Freistellung.

4. DPH a faktúra

Pri práci pre nemeckého podnikateľa alebo právnickú osobu odvádza nemeckú DPH objednávateľ, nie vy (Reverse-Charge (§ 13b UStG)). Faktúra potom neobsahuje nemeckú DPH. Vystavujete ju podľa slovenských pravidiel (§ 14 ods. 7 UStG), takže nesie slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“ (§ 74 ods. 1 písm. k) slovenského zákona o DPH). Nemeckú vetu „Steuerschuldnerschaft des Leistungsempfängers“ žiada nemecký zákon (§ 14a ods. 5 UStG) od dodávateľov so sídlom v Nemecku.

Pri súkromných osobách prenos daňovej povinnosti neplatí a nemeckú DPH priznávate vy, buď cez nemeckú registráciu, alebo, pri službách, cez OSS. Ak stavebné práce v Nemecku zadáte subdodávateľovi so sídlom mimo Nemecka, nemeckú DPH dlhujete vy. Ak v Nemecku vykonávate len plnenia s prenosom daňovej povinnosti, nemeckú DPH z nákladov (napríklad z materiálu) môžete získať späť osobitným konaním (Vorsteuer-Vergütungsverfahren), nie bežnými hláseniami (§ 59 UStDV). Pozri Stavebné práce v Nemecku a DPH: prenos daňovej povinnosti, Faktúra do Nemecka za stavebné práce: čo na nej musí byť a Umsatzsteuer.

5. ELSTER

Hlásenia k DPH, dani zo mzdy aj zrážke za subdodávateľov sa podávajú elektronicky; papier môže úrad povoliť len na žiadosť, aby sa predišlo neprimeranej tvrdosti. Potrebujete prístup do ELSTER-u, napríklad účet Mein ELSTER. Na registračný dotazník stačí registrácia e-mailom, po pridelení daňového čísla možno účet rozšíriť na plnohodnotný. Pozri ELSTER: registrácia, certifikát a prihlásenie a ELSTER.

6. Pravidelné podania

Podľa zákazky podávate hlásenie k DPH (Umsatzsteuer-Voranmeldung), hlásenie dane zo mzdy (Lohnsteuer-Anmeldung), hlásenie zrážky za subdodávateľov a ročné priznania. Hlásenia idú do 10. dňa po skončení obdobia, pri zrážke za subdodávateľov po skončení mesiaca platby. Ročné priznania sa podávajú spravidla do 31. júla nasledujúceho roka. Termíny sú v článku Daňový kalendár: nemecké termíny pre stavebnú firmu, zrážku za subdodávateľov rieši Zadávate práce subdodávateľovi v Nemecku: zrážka a hlásenie a Bauabzugsteuer — hlásenie.

7. Daň zo mzdy vyslaných zamestnancov

Nemecko môže zdaniť mzdu zamestnanca za prácu v Nemecku, ak nastane čo i len jedno z toho: zamestnanec je v Nemecku v kalendárnom roku dlhšie ako 183 dní, mzdu platí osoba usadená v Nemecku, alebo ju znáša nemecká prevádzkareň (čl. 15 zmluvy SR–SRN). Hlásenie dane zo mzdy podáva zamestnávateľ, ktorý je pre nemecký zákon tuzemský, napríklad taký, ktorý má prevádzkareň podľa § 12 AO, teda aj stavbu dlhšiu ako šesť mesiacov (§ 38 EStG). Pozri Pravidlo 183 dní v Nemecku: kde sa zdaňuje mzda zamestnanca, Lohnsteuer-Anmeldung: hlásenie dane zo mzdy v Nemecku a Lohnsteuer-Anmeldung.

8. Dlhá stavba a stála prevádzkareň

Stavba alebo montáž dlhšia ako 12 mesiacov je podľa zmluvy stála prevádzkareň a Nemecko môže zdaniť zisk, ktorý jej pripadá (čl. 5 a 7 zmluvy SR–SRN). Kým sa to nestane, zisk spravidla zdaňujete na Slovensku. Pozri Stála prevádzkareň v Nemecku: stavba dlhšia ako 12 mesiacov, Platí slovenský živnostník daň z príjmov v Nemecku? a Prüfung der Steuerpflicht.

Tieto štyri veci nie sú daňové, ale patria k práci v Nemecku. Nevybavujeme ich, no povieme vám, ktorý úrad ich rieši.

• Prenosný dokument A1 (Sociálna poisťovňa): potvrdzuje, že sociálne poistenie platíte na Slovensku. Žiada sa v dostatočnom predstihu pred začiatkom vyslania a v zahraničí ho treba mať pri sebe. Slovenskí zamestnávatelia ho od 1. júla 2026 žiadajú výlučne elektronickým formulárom.
• Ohlásenie vyslania colnej správe (Zoll): zamestnávateľ so sídlom v zahraničí, ktorý pošle zamestnancov na stavbu, musí pred začiatkom prác podať colnej správe ohlásenie (Anmeldung). Colná správa uvádza online podanie cez Meldeportal-Mindestlohn. Uvedie sa v ňom aj osoba splnomocnená na doručovanie v Nemecku (§ 18 ods. 1 AEntG), čo je iná povinnosť než pri Freistellung.
• SOKA-BAU: zahraničný stavebný podnik, ktorý do Nemecka vysiela robotníkov, sa podľa SOKA-BAU musí zúčastniť na nemeckom dovolenkovom konaní, ktoré vedie SOKA-BAU. Za stavebný sa podnik považuje, ak jeho zamestnanci väčšinu pracovného času vykonávajú stavebné činnosti.
• Handwerkskammer (remeselnícka komora): pri remeslách z prílohy A Handwerksordnung, napríklad Maurer (murár), Dachdecker (pokrývač) alebo Elektrotechniker (elektrotechnik), treba pred prvou prácou podať ohlásenie (Anzeige, § 9 EU/EWRHwV). Opakuje sa každých 12 mesiacov, kým službu v Nemecku poskytujete.